Rutina: opačný vzťah

Pri takzvanom klasickom autizme dieťa zvyčajne vyhľadáva rutinu a poriadok. Predvídateľnosť ho upokojuje a zmeny ho stresujú. Pevný režim, rovnaké postupy a jasné pravidlá sú preň oporou, nie bremenom.

Pri PDA je to takmer naopak. Rutina je vnímaná ako ďalšia požiadavka, ktorej sa treba vyhnúť. Aj vlastný plán či zaužívaný postup môže spustiť ten istý poplach ako príkaz zvonku. Práve preto postupy, ktoré pri inom type autizmu spoľahlivo upokojujú, môžu pri PDA paradoxne zvyšovať napätie.

Klasický autizmus: rutina upokojuje, predvídateľnosť je oporou, zmena stresuje.

PDA: rutina je ďalšia požiadavka, ktorej sa treba vyhnúť — aj keď je to dieťaťov vlastný plán.

Predstavivá hra

Klasický autizmus býva spojený s menej rozvinutou predstavivou hrou — dieťa sa skôr drží konkrétneho, doslovného sveta. Dieťa s PDA v predstavivej hre naopak často vyniká. Hranie rolí a fantázia preň nie sú len zábavou, ale aj spôsobom úniku pred tlakom: keď sa stane niekým iným, na chvíľu sa zbaví požiadaviek, ktoré naňho doliehajú ako na seba samého.

Klasický autizmus: predstavivá hra býva menej rozvinutá, svet skôr doslovný.

PDA: bohatá predstavivá hra, hranie rolí často ako únik pred tlakom.

Práve táto sociálna a hravá fasáda spôsobuje, že PDA býva dlho prehliadané. Dieťa pôsobí navonok zdatne, plynule komunikuje — a tak nikoho nenapadne hľadať za jeho správaním autizmus.

Prekryvy s ADHD a opozičným vzdorom

Hranica medzi profilmi nie je ostrá. PDA sa prekrýva s ADHD, s opozičným vzdorovitým správaním (ODD) aj s úzkostnými poruchami. Navonok môžu vyzerať podobne — impulzívnosť, „neposlušnosť“, výbuchy — no motor pod kapotou je pri PDA iný: nejde o test hraníc ani o nepozornosť, ale o úzkosť z požiadaviek.

  • Prekryv s ADHD. Spoločná býva impulzívnosť, prudké zmeny nálady a ťažkosť „prepnúť“ na úlohu. Pri PDA je však jadrom vyhýbanie sa požiadavke, nie problém s pozornosťou.
  • Prekryv s ODD. Opozičné vzdorovité správanie sa navonok podobá — dieťa odmieta, háda sa, vzdoruje. Rozdiel je v príčine: pri ODD ide skôr o konflikt s autoritou, pri PDA o nezvládnuteľnú úzkosť z toho, že niekto iný rozhoduje.
  • Prekryv s úzkostnými poruchami. Úzkosť je pri PDA jadrom, nie sprievodným javom — a viaže sa špecificky na požiadavky.

Pre prax z toho plynie jediné: nálepka sama nestačí. Dve deti s rovnakým označením môžu potrebovať úplne odlišný prístup. Dôležitejšie ako presná škatuľka je rozumieť tomu, čo konkrétne dieťa spúšťa a čo mu uľaví.

Vidieť konkrétne dieťa, nie len nálepku na ňom.

Ak chceš lepšie pochopiť, čo sa pri PDA deje v mozgu a prečo telo reaguje práve takto, prečítaj si článok Prečo PDA vzniká. A ak narážaš na časté nedorozumenia okolo PDA, pomôže článok Mýty a fakty o PDA.